Už z názvu si môžete všimnúť, čomu sa v dnešnom článku budem venovať. Keďže sme v stredu navštívili rakúske mesto Viedeň, napadlo mi napísať pár riadkov o mojich pocitoch a pridať niekoľko obrázkov a fotiek z tohto vydareného "tripu". Začnem asi úplne od začiatku..
Môj stredajší deň odštartoval skorý ranný budíček, ktorý ma prebudil tradičným nepríjemným "Sony" zvonením. Môžem vás uistiť, že vstávať o 4:45 nie je veru jednoduché. Cesta bola celkom fajn, až na nadmieru ukecanú sprievodkyňu, ktorá sa v jej robote a opisovaní všetkého, čo uvidela totálne vyžívala. Všetko by bolo super, keby cesta netrvala štyri hodiny a pani nemala monotónny hlas. Ale o tom potom.. :)
Po príchode sme ako prvé absolvovali prehliadku mesta a centra Viedne. Budovy boli nádherné. Celkovo Rakúsko je naozaj sympatický štát. Jediné, čo ma na ňom odrádza je jazyk, ktorým sa tam ľudia dorozumievajú. Áno...jedná sa o slávnu nemčinu. Učím sa ju síce už nejaký ten rok, ale povedať dlhú a hlavne súvislú vetu je pre mňa horor. Skrátka, iné jazyky ma "priťahujú" viac. :)
Hneď po prehliadke, nasledovala galéria obrazov a fotiek Albertina Museum & Art Gallery. Väčšina z nich bola pre mňa neznáma a svojim spôsobom zaujímavá. Priznám sa, že občas som sa musela pozastaviť nad niektorými kresbami, ale čo vám poviem...umenie je proste umenie. Môj celkový dojem nebol zlý, ale ani maximálne ohromujúci. Doteraz neviem usúdiť, či to je dobré alebo zlé. :)
Ako posledný program, sme mali "bonus" dňa a to v podobe dvoj-hodinového rozchodu v centre. S kamarátkami sme ako prvé zamierili do obchodov na nákupy. Keďže sme nemali veľa času a ulice boli obrovské, zastavili sme sa iba v štyroch až piatich. Nakoniec som si domov odniesla len jedny čierne nohavice z Forever21, eos z Douglasu a "Jelly Belly" balzám pre maminu z Claire´s. Ako to už na výletoch býva, najviac peňazí sme minuli samozrejme na jedlo a dobroty.
Domov sme dorazili zdraví a šťastní. Moje pocity z výletu boli a sú výborné. Dúfam, že sa tam čoskoro vrátim a toto mesto spoznám ešte lepšie ako doteraz. :)
PS: Fotky som nefotila sama, ale pár mi ich poslal môj ochotný spolužiak Vladko. Myslím, že ľahko rozpoznáte tie, ktoré sú odfotografované jeho fotoaparátom od mojich tzv. mobilových. To je na dnes všetko. Teri ♥
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára